Študenti (ne)dobrovoľne ubytovaní

Každý rok sa väčšina študentov odhlásila a odsťahovala približne v máji. Kontrola izby, odovzdanie obliečok a kľúčov, zbalené kufre a dovidenia o rok. Bezproblémová akcia. Piataci prirodzene odchádzali skôr, v letnom semestri je väčšinou ich jedinou povinnosťou písanie diplomovej práce a príprava na štátnice. A to sa dá robiť pohodlne doma, zadarmo a hlavne s internetom (keďže na polovici nášho internátu internet nefunguje, aj keď pol roka budovali prípojky). No ale, to sa nepozdáva nášmu novému pánovi riaditeľovi. So študentmi totiž odchádzali aj príjmy internátu. Čo na tom, že študent piateho ročníka už v letnom semestri nemusí chodiť do školy, čo na tom, že na internáte nemôže mať ani obyčajnú kanvicu na vodu, k dispozícii má len jednu mikrovlnku na prízemí a spomínaný internet je len bájnym snom (aspoň na bloku B, aby som nekrivdila). Nevadí, že chaos pri zápise na internát spôsobil pridelenie izieb nesprávnym osobám, aj keď sme si izby rezervovali (to že sme si ich na vlastné náklady upravili je predsa len náš problém). Aj za tento prešľap sme mali samozrejme platiť my. Nie, pán riaditeľ sa rozhodol, že od študenta treba vyžmýkať aj posledný cent! Veď náš internátny luxus je toho hodný. A keď je zmluva do 30.6, tak si to pekne zaplatíme, či už tam bývame alebo nie. Veď sme si zaplatili aj za celý september, aj keď škola sa začala až 23.9, tak čo sa nám teraz nepáči, všakže? To že predchádzajúci riaditeľ vyšiel piatakom v ústrety je už dávno zabudnuté (to bol asi pozostatok nejakej inej doby, v ktorej sa ešte k študentom správali ako...až sa to hanbím povedať...k ľuďom! Neslýchané, však?). Riadime sa predsa modernou politikou tohto štátu a heslom: zdieram, zdieraš, zdierame a hrabem, hrabeš, hrabeme (prípadne to nahradíme slovesom kradnem, je to to isté). Študenti Prešovskej univerzity sa stali (ne)dobrovoľnými väzňami internátu. Samozrejme po protestoch nám škola „vyšla“ v ústrety. Kto stihol, našiel si za seba náhradu. Kto nestihol, má smolu. Ale samozrejme, môže sa odsťahovať...až zaplatí zvyšnú čiastku (čiže za apríl, máj, jún). Takže tam nemusím bývať, hoci som si to zaplatila...ťažká voľba, ako sa asi rozhodnem? Nepomohla ani medializácia tejto nespravodlivosti. Škola sa znova neslávne zviditeľnila a riaditeľ internátu vydal „oznam“, kde upozorňuje na zmluvu, v ktorej je zdôraznený dátum platnosti, ktorému sa upisujete. Lebo odstúpiť, ani skrátiť si túto zmluvu s diablom nemôžete. Budete platiť za každý deň, aj keby ste odcestovali do inej galaxie. Aj keď internátny život je skvelý, ak by som mala znova študovať, dobre si premyslím, či si radšej nenájdem privát, kde budem mať aj kanvicu na vodu (možno dokonca aj chladničku) a kde sa budem môcť dohodnúť s nájomcom na podmienkach pre študenta prijateľnejšie. Radšej doprajem financie obyčajnému človeku ako inštitúcii, ktorá nevie, kedy má prestať na svojich študentoch ryžovať...